Dve v tom – Milka Zimková, Rothmayerová Gabriela

Herečka a spisovateľka, novinárka a spisovateľka – obe samotárske vo svojom uvažovaní, obe otvorené pri jeho odovzdávaní. Stretli sa v spoločnej knihe, ktorá má dva začiatky a žiadny koniec. Lebo z jednej strany knižky Dve v tom je to Dialóg, ktorý vedie Milka Zimková s Gabrielou Rothmayerovou, z druhej strany zase Gabriela Rothmayerová otvára Kontexty a v nich sa autorky vyjadrujú žánrovo voľne a pestro k témam, ktoré ich bytostne zaujímajú. Autorky oprášili už zabudnutú korešpondenciu medzi literátmi a dali jej modernejšiu podobu. Ich listy majú formu úvah, glos a esejí, sú kritické, pálčivé, ale korektné. Korešpondenciu doplnili formou vzájomného dialógu, ktorý pred rokmi začali na stránkach Literárneho týždenníka. A stále sú úplne „in“ (teda v tom).Literárny kritik Alexander Halvoník sa o knižke vyjadril: „Autorky vo svojom opuse ukázali, že aj o najzložitejších otázkach sa dá premýšľať jednoducho a priamočiaro, že atraktívnosť nespočíva ani tak v nablýskaných témach a štylistických piruetách ako vo svojskom videní sveta, že modernosť závisí väčšmi od spôsobu myslenia a cítenia než od závislosti na tom, čo vymysleli iní. Veď asi preto si preložili aj ono módne ,byť in‘ na prosté slovenské ,byť v tom‘.“DIALÓG herečky a spisovateľky Milky Zimkovej a novinárky a spisovateľky Gabriely Rothmayerovej: „Podnetom pre vznik tohto Dialógu bol náš dvojrozhovor, ktorý sme uverejnili v Literárnom týždenníku. Zistili sme, že sa nám doňho všeličo nezmestilo, že si máme toho ešte veľa povedať, že v rozhovore máme prečo pokračovať a že to možno bude zaujímať aj iných ľudí, našich čitateľov a divákov. Tak sme sa zhodli, že budeme okolo toho pôvodného rozhovoru aj za jeho rámec viesť dialóg. Knižku možno čítať z ktorejkoľvek strany, ale možno bude predsa len lepšie začať Dialógom.“KONTEXTY novinárky a spisovateľky Gabriely Rothmayerovej a herečky a spisovateľky Milky Zimkovej: „Podnetom pre vznik Kontextov bol náš Dialóg, ktorý sme viedli na základe dvojrozhovoru uverejneného v Literárnom týždenníku. Zistili sme, že sa nám témy rozrastajú, košatia, že nám už nestačia stručné otázky a odpovede (napokon to vidno už v Dialógu), tak sme zvolili formu listov, pravda, dnes už neposielaných klasickou formou, vlastne výmenu širších textov, ktoré nám umožnili vyjadriť sa k dobe – pre nové generácie – dávno minulej, no nám sa zdá, že súčasti najsúčasnejšej súčasnosti, ktorej sa, samozrejme, tiež nevyhýbame. Knižku možno čítať z ktorejkoľvek strany, ale možno bude predsa len lepšie začať Dialógom.