Ja, pútnik – Terry Hayes

Pútnik je krycie meno muža, ktorý neexistuje. V detstve si ho adoptovali bohatí manželia, vyštudoval a potom obetavo pracoval pre najtajnejšiu špionážnu jednotku americkej tajnej služby. Po septembri 2001 sa však Amerika zmenila a zmenili sa aj jej tajné služby. Pútnik odchádza do dôchodku, dostáva novú identitu a túži po pokojnom, obyčajnom živote. Pod cudzím menom napíše vynikajúcu knihu o kriminalistických metódach vyšetrovania zločinov, aby svojim nástupcom pomohol bohatými skúsenosťami z vlastnej praxe. Kniha sa mu však vráti ako bumerang. Pomocou nej ho vypátra newyorský detektív Ben Bradley, a tak sa Pútnik chtiac-nechtiac ocitne v izbe pokútneho newyorského hotela, kde sa vo vani s kyselinou našlo zohavené ženské telo zbavené tváre aj zubov, ale ani jediný odtlačok prstov. Kniha je učebnicou, návodom na spáchanie dokonalej vraždy – a jej autorom je Pútnik. To, čo spočiatku vyzerá ako nezvyčajne náročné vyšetrovanie vraždy, čoskoro nadobudne závratné rozmery a začnú sa preteky s časom na záchranu Ameriky pred jej zničením. Pútnik je opäť v hre, musí absolvovať dlhú púť cez Mekku, opustené zrúcaniny na tureckom pobreží, nacistický tábor smrti v Alsasku až po divoký Hindúkuš, aby našiel záhadného muža, ktorý si v mene svojho Boha zaumienil spáchať desivú masovú vraždu. Z anglického originálu I Am Pilgrim (Emily Bestler Books, New York 2014) preložil Otto Havrila. Ukážka z textu Dieťa bez rodičov sa naučí prežiť, skrýva čo cíti, a ak bolesť prekročí únosné medze, vyhrabe si v hlave dieru, v ktorej sa schová. Navonok som sa snažil byť taký, akého ma chceli Bill s Grace mať, a nakoniec som sa im načisto odcudzil. Keď som sedel v tej miestnosti neďaleko Langley, uvedomil som si, že prijatie novej identity a maskovanie toho, kým v skutočnosti ste, a čo naozaj cítite, je ideálny tréning na vstup do tajného sveta. Musím povedať, že v nasledujúcich rokoch, keď som tajne a pod rôznymi menami cestoval po svete, som zistil, že najlepší špióni sú ľudia, ktorí sa naučili žiť dvojakým životom dávno pred vstupom do tajnej služby. Boli to tajní gejovia žijúci v homofóbnom svete, cudzoložníci s manželkami na predmestiach, hazardní hráči, narkomani, alkoholici a úchyláci. Nech už ukrývali akékoľvek tajomstvo, mali dlhoročnú prax v tom, ako svet prinútiť, aby uveril ilúzii, ktorú stelesňovali. A odtiaľ bol už len krôčik k tomu, aby si nasadili ďalšiu masku a slúžili svojej vláde.