Krv na snehu – Jo Nesbo

Sedemdesiate roky v Osle. Olav Johansen nedokáže jazdiť autom pomaly, keď sa rozčúli, stráca hlavu a vôbec mu nejde matematika. Je dyslektik, prečítal pár kníh, ale nevie toho veľa. Neovláda nič, čo by mohlo byť pre ostatných užitočné. Na čo sa teda hodí? Je perfektný zabijak. Väčšinou likviduje ľudí, ktorí si to zaslúžia, a nie je to pre neho žiadna veda. Keď zabíjate ľudí, ťažko sa s niekým zblížite. Zrazu však Olav stretol ženu svojich snov. No má problém: je to šéfova manželka a Olavovou úlohou je popraviť ju. Z nórskeho originálu Blod pa Sno (H. Aschehoug & Co.,W.Nygaard, Oslo, 2015) preložil Jozef Zelizňák. Ukážka z textu Krv mu kvapkala z goliera do snehu. Niežeby som vedel o snehu veľa – neviem vlastne nič o ničom –, no kdesi som čítal, že snehové kryštály, čo vznikajú za treskúcej zimy, sú celkom iné než firn, okrúhle zrná alebo povrchová inovať. Forma kryštálov a suchosť snehu spôsobí, že hemoglobín v krvi si zachová svoju červenú farbu. Pri pohľade na sneh pod mužovým telom som si nevdojak spomenul na kráľovský purpurový plášť a hermelín z rozprávok, čo mi čítavala mama, keď som bol malý. Mala rada rozprávky a kráľov. Preto som dostal meno po jednom z nich. V novinách písali, že ak sa do konca roka neoteplí, rok 1977 bude najchladnejší v povojnovom období a zapíše sa do dejín ako začiatok novej ľadovej doby, ktorej príchod predpovedajú vedci už nejaký čas. Čo ja viem? Azda len to, že muž, ktorý predo mnou ešte pred chvíľou stál, čoskoro zomrie. Potvrdili to jeho smrteľné kŕče. Muž patril do Rybárovej partie. V jeho zavraždení nebolo nič osobné. Pripomenul som mu to, keď padal na zem, zanechávajúc na múre krvavý pás. Niežeby mu to pomohlo. Keď raz zastrelia mňa, chcem, aby to bolo osobné. Nehovoril som mu to ani preto, aby ma neprenasledoval jeho duch. Neverím na duchov. Skrátka mi nič iné nenapadlo. Prečo som vôbec potreboval niečo hovoriť? Možno pre blížiace sa Vianoce? Vraj máme na Vianoce k sebe bližšie. Čo ja viem?